Aspartám – pomalá „neškodná” smrť?

· Čítanie na 7 min.

Po pripojení Slovenska k otvorenému európskemu trhu bez prekážok sa toho veľa zmenilo. Zástancovia vstupu nášho štátu do EÚ nám tvrdia, že sa pre nás otvorili nekonečné možnosti. Obchodníci, samozrejme, tvrdia to isté. S menej prísnymi normami, ktorú sú teda menej tvrdé, ako boli tie naše zo sedemdesiatych rokov, na trh vstúpili aj pre nás neznáme prídavné látky. Za čias ČSSR mal potravinársky priemysel úlohu nasýtiť dva národy, zaručiť potravinovú sebestačnosť s dôrazom na kvalitu a bezpečnosť potravín. Netvrdím, že šlo o bezchybnú systémovú dokonalosť, ale mali sme možnosť stravovať sa prvosurovinami z lokálnych zdrojov vychovaných a vypestovaných v najbližšom JRD (v Česku JZD), potraviny mali minimálnu dobu trvanlivosti, lebo boli živými potravinami, a nie mŕtvymi (p)otravinami, a nemuseli sa dovážať nezrelé a konzervované naprieč svetom. O tomto už po vstupe do EÚ môžeme iba snívať. Netvrdím, že všetko, čo sa týka EÚ, je zlé a nesprávne. Iba znova zopakujem, že sa otvorením nekonečných hraníc otvorili aj nekonečné možnosti pre potravinársky priemysel. Do vstupu Slovenska do EÚ mal teda štát za úlohu iba nasýtiť dva národy a potravinársky priemysel bol podľa prísnych noriem nútený hľadieť na zdravie obyvateľov, no teraz má potravinársky priemysel zväčša za úlohu podľa benevolentnejších EÚ noriem hľadieť a dosiahnuť hlavne jedno; to slovo je PROFIT. Tento faktor má, samozrejme, dopad aj na kvalitu a zdravotnú prospešnosť súčasných potravín a na tvorbu mienky, ktorú tak dravo presadzujú lobisti pomocou rôznych reklám vymývajúcich mozog.

Článok pokračuje pod reklamou.


Potraviny už zväčša nepochádzajú z lokálnych zdrojov, nemajú predchádzajúcu výživovú hodnotu a majú povinnosť hlavne sa do doby ich predaja a generácie profitu nepokaziť. Systém je teda nastavený tak, aby potraviny v nablýskaných farebných obaloch vydržali nepokazené čo najdlhšiu dobu a eliminovala sa strata, čiže maximalizoval sa zisk z ich predaja. Poviete si, veď to je normálne, nepáčil sa nám socializmus, máme tu kapitalizmus, a toto je to, čo sme chceli. Ale čo si neuvedomujeme, je fakt, že tým už nie sú potraviny až také „živé”, ako bývali kedysi, lebo mikrobiologický život znamená aj kazenie potravín. Opakom živej potraviny je potravina mŕtva. Bežné prírodné látky zamenili za látky syntetické, nepodporujúce život mikróbov, čiže aj pre ľudské telo, v ktorom denne prebieha miliarda mikrobiologických procesov, ide o potraviny nepodporujúce život, ale skôr ich vlastnú stabilitu vo forme mŕtvej syntetiky.

A tak sa s týmto proprofitovým trendom dostalo na scénu množstvo syntetických konzervantov, farbív, a dokonca aj sladidiel.
Nové konzervanty, farbivá a sladidlá je niečo, čo je u nás v podstate skoro 30 rokov novinkou.

Konzervanty majú zväčša za úlohu zabíjať mikroživot a meniť potravinu na konzervu s dlhodobou trvácnosťou. Farbivá z ropy nahradili živé – prírodné. Sladidlá majú zasa za úlohu aspoň na malú chvíľu (presne povedané: počas ich konzumácie) „oblbnúť“ mozog. Sú tisíckrát silnejšie, a hlavne oveľa lacnejšie než napríklad obyčajný cukor. Majú síce nižší glykemický index, preto ich nezmyselne ponúkajú napríklad diabetikom, ale o čom sa už nehovorí nahlas, je fakt, že slúžia iba ako dočasné placebo. Mozog neoblbneš, pretože mozog neoblbne sám seba – samotný mozog. Sebaklam funguje iba na pár sekúnd. Mozog potrebuje cukor, pretože je to jeho palivo, a keď zistí, že dostal iba prázdny obal od cukríka bez potrebného vnútorného obsahu, žiada si dodať ten sľúbený cukríček.

Ako vedci radi tvrdia, jed podávaný v malom množstve je neškodný. Tvrdia nám však aj to, že jed podávaný v malom množstve je neškodný aj vo väčších množstvách. Ročne totiž skonzumujeme viac ako 6 kilogramov jedovatých prídavných látok, ktoré síce organizmus cca do tej štyridsiatky dokáže ako-tak odbúravať, no potom nám dá stopku a povie si, že má dosť. Keď sme sa nepoučili včas, náš imunitný systém to vzdá a vykašle sa na nás a našu blbosť. Keď to vzdá imunita, prichádzajú poruchy imunity, čiže choroby ako cukrovka a rakovina. Už dlhodobo tvrdím, že ak chceme niekoho zabiť, nemusíme mu podať dávku jedu hneď naraz. Stačí to predsa dávkovať v malom, postupne mu tým odpálime jednotlivé orgány, zničíme imunitný systém a umrie na jednu z tzv. civilizačných chorôb. Následne, ako som už spomínal, smrť nastane zlyhaním imunity, lebo telo sa už nedokáže útokom jedov donekonečna brániť. A nikto ma nikdy nebude podozrievať z vraždy, tak ako nijaká mŕtvola už nemôže podozrievať z vraždy nijaký (p)otravinársky koncern. Veď konzument si za to môže sám. Nikto za neho nenesie žiadnu zodpovednosť a takáto vražda je v podstate nedokázateľná.

Už za éry socializmu nám vláda tvrdila, že DDT, ktoré sa hádzalo na polia doslova lopatami, je bezpečné. Donedávna nám to isté tvrdila svetová organizácia WHO a európska EFSA o karcinogéne s názvom glyfosát. Lobistický tlak v EÚ je taký neúprosný, že mu podľahnú zväčša všetci zástupcovia nás – ľudu. Iba pre príklad: na jedného europoslanca v Europarlamente pripadá cca 5000 lobistov nadnárodných koncernov. Takže ďalšia debata na túto tému je pre normálne zmýšľajúceho človeka absolútne zbytočná. Biznis je biznis, čo nie je jasne dokázateľné, to je povolené. No snahu dokázať jedovatosť daných látok nemajú ani organizácie, ktoré v konečnom dôsledku riadia lobisti zo sféry obchodu. Pripomína mi to majiteľa jednej (p)otravinárskej fabriky, ktorého som sa raz opýtal, či by tú chémiu, ktorú vyrába, dal konzumovať svojim deťom. Odpovedal mi: „Čo si blázon? Predsa ich tým dobrovoľne nezabijem!“ Ale biznis je biznis.

V tomto článku nejdeme rozoberať farbivá vyrábané chemicky z ropy či chemickú arómu, ktorá pôvodne vznikla výterom konečníka jedného zo zvierat. Poďme si rozobrať sladidlá, ako je napríklad bývalá zbraň hromadného ničenia, testovaná americkou armádou – aspartám.
WHO nám tvrdí, že táto látka je v malom množstve neškodná, preto ju dnes nájdeme aj v potravinách určených našim deťom. Avšak akosi sa pozabúda na desaťtisíc sťažovateľov, ktorí vytvorili takzvaný zoznam symptómov. Málokto vie, že tento zoznam dokonca v tej dobe zverejnil samotný organ FDA!

A viete, čo sa nachádza (okrem iného) na 58. mieste z 92 uvedených symptómov po užití aspartámu?
Je tam napísané jedno slovo, ktoré mi priam vyrazilo dych. SMRŤ!!! Možno aj práve preto bol aspartám zaradený do možných bojových chemických látok.

Aspartám sa po požití rozkladá na svoje zložky v tráviacom trakte. Tam z neho vzniká metanol. No moment. Metanol? Nie je to náhodou jedna z najtoxickejších látok? Metabolickými procesmi ďalej v tele vzniká z metanolu formaldehyd a kyselina mravčia. Pamätáte sa ešte na kauzy otravy metanolom, keď sa v ČR i na Slovensku predával pančovaný alkohol? Pár ľudí osleplo, pár umrelo. Po podaní 10 až 30 ml metanolu nastáva totiž oslepnutie až smrť. Formaldehyd je dokonca ťažké odstrániť i z DNA. Takže tu nehovoríme iba o momentálnych následkoch, ale aj tých do budúcnosti.

Aspartám testovali aj na hlodavcoch. Dokázalo sa, že zvyšuje riziko obezity a cukrovky, leukémie, rakoviny pľúc, rakoviny pečene a nádorov v mozgu.
Tak a teraz si vezmite do ruky nejakú ochutenú vodu s aspartámom a prečítajte si nahlas nasledovnú vetu: „Ak v lete takto osladený napoj nechám na slnku alebo stačí iba na kúpalisku pod uterákom v teple, až 8 – 10 % aspartámu sa premení na metanol.“

Teraz, keď už máme jasno, s čím máme dočinenia, poďme sa opýtať sami seba, akým rizikám môžeme predísť iba tým, že budeme čítať zloženia výrobkov a obchádzať túto látku uvádzanú na etiketách aj pod európskym označením E951. Biznis je biznis, ale my ho na úkor svojho zdravia a života našich detí nemusíme podporovať. Hlasujeme predsa svojimi peňaženkami. Nabudúce si napíšeme o ďalších sladidlách a prečo sa E951 kombinuje s ďalšími podobne nebezpečnými sladidlami.

ZDIEĽAŤ